Čaká nás dom slávneho básnika...

Práca na projekte Comenius pokračuje. Dnes vycestujú štyri žiačky, ktoré sa učia francúzsky jazyk – Kristína Telepčáková, Kristína Pomykáčová, Martina Capová a Stanislava Sivčová do španielskej Orihuely. Sprevádzať ich budú pani učiteľky Grecová, Petíková a Čepová.

Program bude pestrý – jedným z bodov programu bude aj návšteva domu básnika Miguela Hernándeza.  Tu je ukážka prekladu jeho básne Elégia.

Miguel

HERNÁNDEZ

Elégia

                                                                                                                                                                 (V Orihuele, v jeho mestečku

a v mojom, mi ako bleskom zrazený

umrel Ramón Sijé, s ktorým som toľko

mal rád.)

Chcem sa stať záhradníkom stále v plači,

kde bývaš, hnojíš zem, už neviem aký,

kamarát duše, tak priskoro spiaci.

Súc výživou pre dažde, pre slimáky,

pre organ môjho bôľu bez nástroja,

poskytnem pre sklesnuté vlčie maky

tvoje srdce, nech pijú z tohto zdroja.

Toľká bolesť sa hrčí v mojom boku,

že pre bôľ ma aj vdych a výdych bolia.

Strhli ťa tvrdá päsť, ľad pri útoku,

neviditeľná sekera, jej kyvot,

surové postrčenie po prískoku.

Niet objemu nad moju ranu z clivôt,

nešťastný osud je mi prameň vzlykov,

viac cítim tvoju smrť ako svoj život.

Prechádzam po strniskách nebožtíkov,

bez tepla ľudí, útech pre ťažidlo,

od srdca k svojim veciam, plný švíkov.

Tak skoro zodvihla smrť svoje krídlo,

tak skoro vstalo ráno, čo ma rmúti,

skoro sa váľaš v prachu, kde máš bydlo.

Neodpustím to zaľúbenej smrti,

životu neodpustím nezáruku,

zemi a ničote to neodpustím.

Vo svojich rukách rozpútavam búrku

skál, bleskov s hrmotnými pochodňami,

smädnú po pohromách a nesúzvuku.

Zubami chcem hrýzť hlinu pred očami,

chcem odpratať zem, všetko preobrátiť

suchými horúcimi hryznutiami.

Chcem hĺbiť zem, a tak ťa odpečatiť,

bozkať ťa, vzácna lebka chabej vlády,

zbaviť ťa umlčania, sem ťa vrátiť.

Vrátiš sa k figovníku, do záhrady

a lietať bude po lešeniach kvetov

tvoja včelárska duša, čo s tým ladí,

duša anjelských voskov, námah, vzletov.

Vrátiš sa do vŕkania radlíc – diela

ľúbiacich roľníkov, do blízkych svetov.

Tiene obočí sa mi rozveselia

a tvoja krv sa pustí do výbehov,

dohadujúc sa o milej a včelách.

Srdce, tvoj zamat, zhúžvaný už, s nehou

penami mandľovníkov volá, túži

po mojom skúpom hlase ľúbiaceho.

Ja prosím pri krídlatých dušiach ruží

známeho mandľovníka zo smotany

o rozhovor o mnohom, čo ma súži,

kamarát duše, priateľ milovaný

 

10. januára 1936

Preložil JÁN ZAMBOR

Pre milovníkov francúžštiny: 

Poémes de Miguel Hernandez
Poéte "Oriolano"

 

Báseň a príbehy žiačok venované prírode

Toto sú práce našich žiačok 6. a 7. ročníka,  venované príode...

Gazdiná

 

      V jari sa stále teším na babkin dvor. Je plný mladých sliepočiek,  malých huňatých zajacov a žltých kačiatok. Chová ich pre naše potešenie i zdravie. Pred obedom sa vždy opýtam, čo im nachystala na obed, keďže ja ráno dlhšie spím. A to sa jej veľmi páči. „Tak, gazdiná moja, tak,“ vraví,“ najprv treba nakŕmiť zvieratá a až potom sme na rade my.“ Počas nachovania rozprávame o receptoch pre zvieratká. Nasekaná pokriva s vajcom, ďatelinka nasucho, zaparený šrot so zemiakmi, strúhaná repa so šrotom, ...Čisto zdravá výživa bez chemických látok. Najkrajšie na tom je to, že ingrediencie si babka dopestuje sama na dedine, kde máme čisté ovzdušie, pôdu i vodu. Pri malých rastlinkách jej nepomáham, lebo ja ešte stále klíčky nerozoznám. Ale pri sadení či vyorávaní zemiakov behám z brázdy do brázdy, vraj ako zajac. Očkom sledujem uja s koňom ako si lahodia na roli. Vychutnávajú každý krok, každú brázdu. Aj záhradkári odvedľa  nám chodia občas pomáhať. „Sú to tiež  starostovia zeme,“ hovorí babka.       A musí to vyzerať veľmi zaujímavo, lebo raz sa  zastavili akísi cudzinci a fotili nás pri práci. Lámanou nemčinou sme pochopili, že u nás obdivujú krásnu prírodu  a že pohľad na nás počas práce je úžasný.

                                                              Natália Kalaninová, 7.c

                                                                                            

                                                                                              Mgr. Monika Ondušková

                                                                                             

Svetrík

V záhrade si spieva vetrík,

Stará mama pletie svetrík,

ťahá vlnu po ihlici,

svetrík pletie parádnici.

Pletie svetrík zelený

záhradke jak stvorený.

Žltej farby pridala,

s jeseňou sa pohráva.

Záhradka ho obliekla.

Tá je teraz krásna.

Svetrík hýri farbami,

babička je šťastná.

   Katarína Sivá, 7.a

  

Tajomstvo o tajomstve

      La – la – la – la. Tak sa začína každé moje ráno. Pozriem cez okno, vonku je krásne. Práve popršalo. Sídlisko je opojené zeleňou, slnko sa umýva v rose. Jeden lúčik stratilo. Práve ten zablúdil cez moje okno do izby a mne sa chce spievať.

      La – la – la- la. Som bláznivé 12 ročné dievča. V škole ma všetci poznajú ako najväčšiu nezbednicu, ktorá ale má rada zvieratá a spev. A najviac rozhovor so všetkými, o hocičom a hlavne cez hodiny a s učiteľmi.  Keď ma v tom obmedzujú, píšem. Píšem o tom, aká som úžasná, že pochádzam z rodiny Úžasných a že mám úžasného malého brata, ktorý mi občas lezie na nervy. A teraz pozor! Vééľmi- preveľmi mám rada fenku Ajšu. Spríjemňuje mi život, až som sama zo seba dojatá. Pri nej rozmýšľam na všelijakými huncútstvami. Napríklad aj nad tým, prečo mám na oboch rukách za malíčkom hviezdičky. Žeby som pred narodením mala po šesť prštekov na ruke? S Ajšou potom rozmýšľame, čo by som urobila, keby som mala po šesť prstov. Ajša zabrechala. Už bol čas vyjsť vonku.

La – la – la- la. „Poď, Ajša, nebudeme rozmýšľať. Ešte prídeme na to, že naše tajomstvá sú opradené tajomstvami.      

                                                                                                            Laurika Pločicová, 6.b

 

Pracujeme na slnečnom kolektore...

Žiaci 2. stupňa pracujú na tvorbe slnečného kolektora na výrobu teplej vody. Na jeho zhotovení pracuje viac skupín žiakov, výsledný kolektor zverejníme neskôr. Zatiaľ len fotografie - začiatok výroby slnečného kolektora.

 

Naša škola

Toto je naša škola - Základná škola Dargovských hrdinov v Humennom

Our school from Ivana Čepová on Vimeo.

Autor videa: Mgr. Miroslav Alexovič

Ako znížiť smog v našom meste

Žiaci 1.A triedy si na hodine prírodovedy rozprávali o našom životnom prostredí. Deti sa dozvedeli, čo je to SMOG. Na informatickej výchove potom kreslili, čo oni navrhujú na zníženie smogu v našom meste.